Svet inteligentných telefónov nebol vždy taký, aký ho poznáme dnes. Pred viac ako sedemnástimi rokmi sa na trhu objavilo zariadenie, ktoré navždy zmenilo spôsob, akým komunikujeme, pracujeme a zabávame sa. Aká bola cesta k tejto revolúcii? Čo stálo za úspechom prístroja, ktorý spôsobil prevrat v technologickom svete? A aké boli prvé pokusy o vytvorenie inteligentných telefónov? Pripomeňme si, ako sme ešte v nedávnej minulosti komunikovali a aké rôzne výrobky dnes už zabudnutých firiem hýbali svetom.
Príchod moderných smartfónov je často spájaný s predstavením iPhonu 9. januára 2007. V skutočnosti sa inteligentné telefóny začali pozvoľna rozvíjať už v druhej polovici 90. rokov minulého storočia – a ich podoba bola viac-menej ustálená ešte predtým, než Apple uviedol svoj vlastný telefón. Apple totiž, ako je uňho zvykom, zvyčajne neprichádza s produktmi ako prvý. Na trh ich uvádza až vtedy, keď je presvedčený, že uspeje – a predstavuje ich ako súčasť integrovaného riešenia, ktoré zákazníci oceňujú práve pre jeho prepracovanosť a jednoduchosť.
Za prvý smartfón možno považovať IBM Simon z roku 1994, ktorý bol navrhnutý predovšetkým s dôrazom na komunikačné funkcie. Umožňoval bezdrôtovú aj káblovú komunikáciu a dokázal suplovať aj modem pre osobný počítač. Väčšina mobilných telefónov postupne získala schopnosť fungovať ako bezdrôtový modem – pripájali sa najprv cez sériový port, neskôr cez USB. Niektoré modely využívali aj infračervené spojenie (IrDA), takže stačilo aktivovať funkciu modemu, položiť telefón pred komunikačné okienko na notebooku – a spojenie bolo nadviazané.
So smartfónmi experimentovala aj spoločnosť Nokia, ktorá v roku 1996 predstavila svoj prvý „komunikátor“ – Nokia 9110 Communicator. V zatvorenom stave vyzeral ako klasický telefón, no po otvorení sa objavila obrazovka a plnohodnotná klávesnica, čím pripomínal napríklad komunikátory od HP. Zariadenie malo vlastný operačný systém a aplikácie, čo sa s postupom času ukázalo ako čoraz väčší problém.
Veľmi významným výrobcom bol RIM (Research In Motion), ktorý vyrábal komunikátory BlackBerry. Začal obojsmerným pagerom Interactive Pager 900 (1996), ktorý umožňoval odosielať obojsmerné správy vo forme čísel. Pager v podstate slúžil na odovzdanie informácie o tom, na ktoré číslo pevnej linky má príjemca zavolať – obojsmerný pager túto funkciu výrazne vylepšil. RIM pokračoval vývojom komunikátorov zameraných na e-mailovú komunikáciu, pričom prvým bol BlackBerry 850 (1999), optimalizovaný na ovládanie jedným prstom. Práve tento spôsob ovládania sa stal charakteristickým znakom zariadení BlackBerry.
Z vreckových počítačov Palm vznikol vo firme Handspring ich variant s podporou telefonovania a bezdrôtových komunikácií – Handspring Treo (2002). Celý vývoj sa začal o dva roky skôr myšlienkou vytvoriť bezdrôtový komunikačný modul nazývaný Springboard, ktorý bol určený pre model Handspring Visor.
Veľkým problémom raných smartfónov bolo to, že internetové stránky boli dátovo náročné, optimalizované na zobrazenie na veľkých monitoroch, a všetky interaktívne funkcie webu predstavovali pre prenosné zariadenia výraznú záťaž. Vreckové počítače sa vyrábali s dôrazom na čo najnižšiu cenu, minimálne výpočtové nároky a maximálnu výdrž batérie. Nastala éra „mobilného webu“, ktorá sa však rozvíjala pomaly – existovalo príliš veľa systémov a nebolo celkom jasné, ako by mal mobilný web vlastne vyzerať.
Situácia na prelome storočia bola komplikovaná. V oblasti inteligentných telefónov okrem značky BlackBerry dominoval Microsoft so systémom Windows Mobile a Nokia so systémom Symbian. Väčšina výrobcov sa však orientovala predovšetkým na lacné a praktické „hlúpe telefóny“ (dumbphones). Nie je tu úplne priestor na podrobné rozoberanie veľmi kompetitívneho mobilného trhu tej doby, ktorý zahŕňal obrovské množstvo modelov súťažiacich často najmä po stránke dizajnu. Mobilné telefóny sa totiž stávali určitým stavovým symbolom – najmä pre strednú triedu a mladých ľudí. V tom čase sa mobily považovali predovšetkým za módny tovar, pričom dominovala predstava, že musia byť hlavne lacné, ale dizajnovo výrazné.
Príchod iPhonu v roku 2007 neprekvapil takmer nikoho. Mnohých, vrátane Steva Ballmera, však skôr pobavil: „Operátormi dotovaný telefón za 500 dolárov zviazaný so zmluvou? To je ten najdrahší telefón na svete! A nezaujme profesionálnych zákazníkov, pretože nemá klávesnicu – takže z neho nepôjde ľahko odosielať e-maily. (…) Nie je šanca, že by získali významný trhový podiel.“ Tieto slová neskôr veľmi ľutoval, pretože sa ukázalo, že ľuďom neprekáža, že ďalšia generácia telefónov nebude mať fyzickú klávesnicu.
Microsoft sa pokúsil udržať svoju dominantnú pozíciu v oblasti smartfónov, čo však viedlo k dvom výrazným neúspechom. Prvým bol „sociálny telefón“ Kin, ktorý sa predával iba 48 dní a spôsobil spoločnosti stratu vo výške jednej miliardy USD. Druhým – a oveľa väčším – problémom bol systém Windows Phone. Išlo o pomerne kvalitný mobilný operačný systém, ktorý však napriek tomu zlyhal. Celková strata spojená s týmto projektom dosiahla až sedem miliárd USD.
Apple síce uviedol iPhone trochu predčasne, no zároveň urobil niekoľko zásadných krokov správne. Za prvé, predstavil ucelenú víziu, ktorá doplnila populárny iPod o možnosť komunikácie. Telefón zapadol do celkového ekosystému Apple, vďaka čomu mohli zákazníci jednoducho prejsť aj so svojou obľúbenou hudbou. Za druhé, otvoril systém vývojárom aplikácií, čím vytvoril obrovský trh pre softvér tretích strán. Za tretie, neváhal investovať obrovské finančné prostriedky do zabezpečenia celého výrobného reťazca – kontroloval dodávky všetkých dôležitých komponentov a vyhol sa výrobným problémom.
A za štvrté – veľkosť Apple, jeho kapitál a rozsiahla používateľská základňa mu poskytli silnú pozíciu pri vyjednávaní s operátormi. Pred príchodom iPhonu bolo bežné, že mobilní operátori rozhodovali, ktoré telefóny budú môcť fungovať v ich sieti a ako ich musia výrobcovia upraviť, ak ich chceli predávať s dotáciou. Apple ako marketingový titán túto situáciu úplne obrátil vo svoj prospech.
V dôsledku príchodu iPhonu sa ukázalo, že obdobie divokých tvarov a hardvérových inovácií sa skončilo – a podstatné bude to, aké výkonné procesory budú telefóny mať a najmä aký operačný systém na nich pobeží. Operačné systémy pre telefóny sú totiž prakticky rovnako zložité ako tie pre počítače, a tak ich vývoj a údržbu zvládnu len veľké a finančne silné firmy.
Za piate – výhodou Applu bolo to, že si zachoval úplnú kontrolu nielen nad vývojom svojich telefónov, ale aj nad ich operačným systémom. Na príklade spoločnosti Huawei vidíme, čo sa môže stať výrobcovi, ktorý síce tvorí kvalitný hardvér, no stratí kontrolu nad softvérom. Google, kľúčový hráč v oblasti systému Android, má naopak problémy s konzistenciou kvality svojho vlastného hardvéru.
Tá skutočne zásadná lekcia, ktorú dal svetu Apple – ten spôsob, akým iPhone zmenil svet – spočíva v jednoduchom poznaní: Nie je dôležité, ako neskoro vstúpite na trh, ak dokážete podchytiť všetky potenciálne riziká, sústrediť silu svojej firmy správnym smerom – a robiť to jednoducho najlepšie.
i
V Alza Magazíne máme pre vás aj ďalšie články zo série Mobilná revolúcia:
iPhone nielenže zmenil pohľad na inteligentné telefóny, ale aj na celý technologický priemysel. Priniesol revolúciu v používateľskom rozhraní, integrovaných službách a ekosystémoch, čím nastavil nový štandard pre mobilné zariadenia. Apple ukázal, že s dôkladným plánovaním, kontrolou nad výrobným procesom a správne zvolenou stratégiou je možné dominovať na trhu – aj keď vstúpite neskoro. Jeho úspech nespočíva len v technických inováciách, ale v komplexnom prístupe, ktorý zahŕňa hardvér, softvér a používateľský zážitok ako celok.
